Vzdelávanie

   Obľúbeným miestom dedinčana bol výčap – krčma aj v rokoch, nasledujúcich po prvej svetovej vojne. Muži – veľkoblahovčania – boli častými hosťami tzv. „Fleismannovho hostinca“. V rokoch pred prvou svetovou vojnou prebiehal spoločenský život okrem miestneho hostinca (krčmy) aj v skladoch obilia, v kolárskej dielni, alebo v humne: divadelné predstavenia, tanečné zábavy, ako aj predstavenia artistov, ktoré vyžadovali menší priestor na pohyb.
   Veľkoblahovskí hudobníci boli známi po celom Žitnom Ostrove, na tanečných zábavách, ktoré organizovali veľkoblahovskí požiarnici, alebo synovia bohatších gazdov; o rezkú hudbu, vábiacu na tanec, sa postarala „miestna banda (kapela)“. Dievčatá sedeli na lavici, alebo postávali v skupinke pri bočnej stene sály, prípadne na okraji humna a čakali na príchod šuhajov. Šuhaji sa zhromaždili pri výčape, a po znamení primáša sa vybrali smerom k dievčatám. Matky, sprevádzajúce svoje dcéry na zábavu, vzrušene čakali na to, ktorý mládenec požiada ich dcéru o tanec, lebo vtedy „...pozemok sa ženil s pozemkom“, „.....majetok sa ženil s majetkom“.
   Častokrát sa stávalo, že niektorý bohatší gazdovský syn, alebo významný hosť zaplatil väčšiu sumu, než bola určená cena vstupenky, vtedy sa hovorilo, že „platil nad rámec“. Organizátori takému hosťovi venovali oveľa viac pozornosti.
   Jedným spôsobom vzdelávania bolo čítanie, ale výlučne len u privilegovanej vrstvy. Medzi dvomi svetovými vojnami máloktorá rodina mala poličku na knihy, v dome dedinčanov okrem biblie bolo možné nájsť len pár kalendárov, dokonca aj v školskej knižnici sa nachádzalo len pár kníh.
   V Československej republike v roku 1925 nariadili zákonom číslo 430, zriadenie obecných knižníc. Vo Veľkom Blahove bola knižnica už pred vydaním spomenutého nariadenia. Podľa výkazu, ktorý bol uverejnený v knihe Františka Krausa, ktorá bola vydaná v roku 1937 pod názvom „Obecné knihovníctvo na Slovensku“, v knižnici obce Veľké Blahovo sa už v polovici rokov 1930 nachádzalo 127 kníh, výlučne v maďarskom jazyku. Vo Veľkoblahovskej knižnici je v roku 2002 7283 kníh.
   Miestna základná organizácia ČEMADOKU vo Veľkom Blahove bola založená dňa 12. mája 1950. Prvým predsedom organizácie bol Jozef Kovács. V nasledujúcich rokoch, desaťročiach vykonávali funkciu predsedu: Terézia Vrbová, Mária Pósaová, Karol Hodossy, Jozef Merva a Žigmund Kázmér. Mária Edmárová (Huszárová) je už viac desaťročí členkou oblastného výboru ČEMADOKU, Žigmund Kázmér bol členom okresnej kontrolej komisie a revíznej komisie.
   Tanečný súbor viedla Irena Kovácsová. Pod vedením Kataríny Kissovej fungoval spevácky zbor, pod vedením Viliama Csánóa súbor hrajúcich na citere, a pod vedením Jozefa Mervu vykonával činnosť divadelný súbor.
   Koncom druhej polovice osemdesiatych rokov boli zorganizované viaceré stretnutia spisovateľov s čitateľmi. Hosťami našej organizácie boli: József Mács, Zsigmond Zalabai, György Batta, László Dobos, Gyula Duba, József Bereck, Károly Mészáros, a veľa iných.
   Veľké Blahovo nemožno oddeliť od mena Jánosa Bihariho a od osláv, usporiadaných každoročne na jeho pamiatku. Okresný výbor ČEMADOKU, Okresné kultúrne stredisko a Miestna organizácia Veľkoblahovského ČEMADOKU sú dlhé roky organizátormi osláv na pamiatku Bihariho. Z príležitosti týchto významných osláv sme usporiadali aj tzv. „Súťaž primášov“. V roku 1989 z obyvateľov Veľkého Blahova 11,5 percent bolo členom ČEMADOKU.

 
 
 
 
 

IREFIT